Po delší době uveřejňujeme článek, který se věnuje tématu Romů. Autor, slovenský demograf, Branislav Šprocha analyzuje vývoj porodnosti a plodnosti romských žen na Slovensku. Analýza mapuje období po II. sv. válce až do roku 1990 a od roku 1990 do současnosti. V textu naleznete mnoho zajímavých přístupů k dané problematice.

Rómske komunity si vďaka svojmu inoetnickému pôvodu a určitému stupňu izolácie dodnes zachovali množstvo rozdielov od majoritnej populácie. Asi najčastejšie odborná i laická verejnosť poukazuje na odlišnosti v oblasti reprodukčného správania, kde je veľký dôraz kladený najmä na pôrodnosť a plodnosť rómskych žien. Dôvodom preferencie tejto tématickej oblasti je, že rómska populácia sa na základe dostupných údajov vyznačuje v porovnaní s majoritnou populáciou vysokou plodnosťou, začiatkom reprodukčného procesu posunutého do veľmi nízkeho veku a pomerne vysokými populačnými prírastkami. Bohužial často aktéri týchto diskusií operujú s nepresnými údajmi v dôsledku nedostatku kvalitných a najmä aktuálnych informácií, čo následne predstavuje živnú pôdu pre vznik často až katastrofických scenárov o nadmernom raste rómskej populácie.

1. Zdroje údajov o pôrodnosti a plodnosti rómskych žien na Slovensku

Z bežnej evidencie sa o pôrodnosti a plodnosti rómskych žien po druhej svetovej vojne do roku 1991 nedozvieme žiadne informácie, kedže rómska národnosť nebola zvlášť triedená. Ani po roku 1991 získané údaje zďaleka neodpovedajú realite. Preto nám na hodnotenie úrovne plodnosti v tomto období zostávajú v podstate dva zdroje informácií. Jednak sú to sčítania z rokov 1970 a 1980, ktoré však už dnes nič nehovoria o súčasnom stave reprodukcie Rómov, a druhým sú terénne šetrenia (napr. Soročínová 1976; Finková, 1977 a 1979, Garassy 1999, Haviarová 2000) na základe ktorých si môžeme urobiť niektoré závery aj o súčasnej plodnosti rómskych žien.

Okrem uvedených zdrojov informácií sme pre zvýraznenie rozdielov reprodukčného správania v rámci samotného rómskeho spoločenstva pracovali s ďalšími dátami, ktorých logickú koncepciu zdôrazňujeme v nasledujúcich riadkoch.
Integrované komunity predstavujú skupinu ľudí, ktorá vo svojej podstate splynula s nerómskou populáciou. Žije rozptýlene priamo v obci v prevažnej miere obývanej slovenskou populáciou, s ktorou má rozvinuté kontakty, a so spôsobom života, ktorý sa vôbec alebo len minimálne odlišuje. V tomto kontexte je len ťažko možné hovoriť o komunite v pravom slova zmysle.

Separované rómske komunity stoja na nižšom stupni integrácie. Sú to skupiny, ktoré žijú koncentrovane v obci, alebo v osade v blízkosti obce obývanej prevažne nerómskym obyvateľstvom. Práve v takomto type komunít sme uskutočnili terénny výskum. Pri výbere rómskych osád, resp. rómskych komunít, kde bolo uskutočnené terénne šetrenie, zohrali kľúčovú úlohu nasledujúce skutočnosti:
•    komunita žijúca v osade v blízkosti obce obývanej prevažne majoritnou populáciou,
•    osada oddelená od obce prírodnou alebo umelou prekážkou, prípadne jasne vyčlenená,
•    dostupnosť obcí a komunít v regióne.

Na základe týchto kritérií sme vybrali 5 obcí (ďalej označené ako separované), resp. k nim prináležiace rómske osady Betlanovce, Hrabušice, Jablonov, Vikartovce a Vydrník ležiace v regióne Spiš pri Slovenskom raji. Predmetom dotazníkového výskumu boli rómske ženy staršie ako 15 rokov, pričom snahou bolo získať údaje za každý dom, resp. príbytok v osade.  Žiaľ aj z našich skúseností musíme povedať, že tento typ získavania údajov demografickej povahy je v rómskych osadách pomerne komplikovaný, pričom zistené informácie sú často skreslené a nezodpovedajú realite (napr. počet detí, vek dieťaťa, a pod.). V štyroch z vybraných obcí sa nám ešte dodatočne podarilo získať údaje z evidencie obyvateľstva za skúmanú osadu vytriedené na základe popisných čísiel domov, a to konkrétne živonarodené deti podľa veku matky, vekovú štruktúru a úmrtia podľa veku (tie sme však ďalej nepoužívali kvôli veľmi malej vzorke udalostí) za obdobie 1999–2004.

Segregované rómske komunity predstavujú skupinu ľudí, ktorá žije oddelene od ostatnej populácie, je čiastočne alebo úplne uzavretým systémom len s minimálnymi vonkajšími vzťahmi. Na porovnanie a za účelom preukázania existujúcich odlišností v reprodukčnom správaní jednotlivých typov rómskych komunít sme na základe Sociografického výskumu rómskych komunít na Slovensku, ktorý bol uskutočnený v rokoch 2003 a 2004, vybrali obce s najvyšším podielom obyvateľov žijúcich v rómskych komunitách z celkového počtu obyvateľov obce. Pre takto vybrané sídla sa nám podarilo získať zo Štatistického úradu Slovenskej republiky údaje (veková štruktúra, pôrodnosť, úmrtnosť) zisťované z bežnej evidencie za obdobie 1996–2004. Sledovaný súbor predstavovalo sedem obcí, resp. častí obcí: Chminianske Jakubovany, Jurské, Lentvora, Lomnička, Luník IX., Šivetice a Trenč, kde sa podiel populácie rómskych komunít podľa Sociografického výskumu rómskych komunít na Slovensku pohyboval približne na intervale 95–100 %, a tieto boli klasifikované ako segregované (ďalej označené ako segregované komunity „rómskych obcí“, resp. „rómske obce“).

2. Pôrodnosť a plodnosť rómskych žien po druhej svetovej vojne do roku 1990

Prvé informácie o pôrodnosti rómskych komunít po druhej svetovej vojne prinieslo šetrenie Štátneho štatistického úradu a Vládneho výboru pre otázky cigánskeho obyvateľstva o pohybe rómskeho obyvateľstva z roku 1967. Srb a Pražáková (1968) na základe jeho výsledkov konštatovali, že rómske ženy si naďalej uchovali vysokú pôrodnosť (hrubá miera pôrodnosti = 33,2 ‰), ktorú môžeme porovnať len s úrovňou pôrodnosti v rozvojových krajinách. V kombinácii s pomerne nízkou hrubou mierou úmrtnosti (4,9 ‰) dosahoval prirodzený prírastok u rómskeho obyvateľstva v bývalom Československu 28 ‰, pričom sa na celkovom prírastku na Slovenska podieľal približne 11%. V praxi to znamená, že asi každý 9. obyvateľ, ktorý v tomto roku pribudol bol rómskej národnosti. Vysoké hodnoty nadobúdal aj index vitality. Kým u celej populácie to bolo 150 u Rómov predstavoval 712, čo znamená, že na 1 mŕtveho Róma pripadali siedmi (7,12) živo narodení.

Ako sme už spomenuli vyššie bežná evidencia prirodzeného pohybu do roku 1991 neumožňuje získať žiadne informácie o rómskom obyvateľstve, a preto jediným oficiálním zdrojom informácií sú  dáta zo špeciálnych šetrení uskutočnených pri sčítaní ľudu z rokov 1970 a 1980. Práve na základe týchto údajov poukázali Srb (1988) a Kalibová (1989) na nástup zmien v reprodukcii Rómov, a to predovšetkým na zníženie realizovanej plodnosti vo všetkých vekových skupinách.

Počet živonarodených detí pripadajúcich na jednu vydatú rómsku ženu v súčasnom manželstve bol v roku 1980 po ukončení reprodukcie (vo veku 45–49) menší o necelých 9 % oproti roku 1970 a na celom intervale (15–49) o takmer 19 %, pričom najväčší pokles zaznamenala veková skupina 35–39. Aj mladšie vekové skupiny zasiahol v sledovanom období pokles realizovanej plodnosti, no treba povedať, že nebol tak výrazný.

Tab. 1: Priemerný počet detí pripadajúcich na jednu rómsku ženu žijúcu v súčasnom manželstve podľa sčítania 1970 a 1980

Zdroj: Srb (1988)

Pre presnejšie posúdenie zmien v realizovanej reprodukcie rómskeho etnika medzi rokmi 1970 a 1980 nám podľa Srba (1988) chýbajú potrebné údaje z prvého sčítania. Predovšetkým by sme potrebovali porovnať plodnosť nielen na základe údajov o ženách žijúcich v súčasnom manželstve, ale tiež o počte živonarodených vo všetkých manželstvách a tiež o reprodukciu Rómok bez ohľadu na súčasný rodinný stav. Sčítanie z roku 1980 nám potrebné dáta poskytlo a uvádzame ich v tab. 2.

Tab. 2: Počet živo narodených na 1 vydatú Rómku bez ohľadu na poradie manželstva a bez ohľadu na rodinný stav podľa sčítania 1980

Zdroj: Srb (1988)

Zaujímavým sa javí porovnanie realizovanej plodnosti bratislavských Rómok s plodnosťou úhrnu Rómok na Slovensku v roku 1980 na základe počtu živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu zo súčasného manželstva. V hlavnom meste Slovenska dosahoval priemerný počet detí hodnotu 3,2, čo v porovnaní s celoslovenským priemerom bolo o 20 % menej. V kontexte vyššie uvedeného Haišman (1988) a Srb s Horeckým (1986) vyslovujú myšlienku o vplyve urbanizácie na plodnosť v smere jej znižovania, čomu by nasvedčovalo jednak porovnanie údajov za ČSR a SSR (pozri tab.2) a tiež údaje o priemernom počte živo narodených detí za mesto Praha. Pražské Rómky mali približne o 14 % nižší priemerný počet detí ako rómske ženy žijúce v Bratislave (pozri tab 3).  

Tab. 3: Priemerný počet živonarodených detí na 1 vydatú Rómku zo súčasného manželstva v Bratislave a Prahe podľa sčítania 1980

Zdroj: Srb a Horecký (1986), Rozehnalová a Srb (1986)

3. Pôrodnosť a plodnost rómskych žien v súčasnosti

Do roku 1989 existovali na Slovensku viaceré celoštátne zdroje údajov o Rómoch, ktoré boli založené na etnickej príslušnosti. V súčasnosti je takéto zisťovanie nezákonné. V dôsledku týchto zákonných úprav takmer nedisponujeme žiadnymi údajmi o populačnom vývoji rómskeho obyvateľstva na Slovensku. Demografické správanie rómskeho obyvateľstva v období pred rokom 1989 ako celku môžeme prirovnať k správaniu, ktoré je typické pre rozvojové krajiny – vysoká plodnosť, vysoká úmrtnosť a začiatok reprodukčných procesov posunutý do veľmi nízkeho veku. Rómske spoločenstvo však v dnešných podmienkach nie je možné vnímať ako celok ani z pohľadu demografickej reprodukcie. Ako sme naznačili v úvode kapitoly pravdepodobne prešlo výraznými zmenami predovšetkým v 90. rokoch, no už zo skúseností z minulosti vieme, že ako prvá pravdepodobne reagovala skupina Rómov s úzkymi kontaktmi s majoritnou spoločnosťou. Ide o tzv. integrované komunity, ktoré žijú rozptýlene v obciach a netvoria tu výrazný podiel. Všeobecne sa predpokladá, že z celkového počtu Rómov žijúcich na Slovensku predstavuje táto skupina približne 20 %.

Charakterizovať demografické správanie integrovaného rómskeho obyvateľstva v teréne je takmer nemožné, pričom v dôsledku uplatňovania zákona o ochrane osobných údajov je len malá šanca získať informácie za jednotlivé osoby z oficiálnej štatistiky. Preto si budeme v prípade integrovaných Rómov musieť vystačiť s údajmi, ktoré nám ponúka práca Vaňa a kol. (2002), kde sa pre rok 2002 odhaduje ich úhrnná plodnosť na 1,3 a priemerný vek ženy pri narodení dieťaťa na 24 rokov. Uvedené hodnoty poukazujú na fakt, že integrovane žijúci Rómovia sa spôsobom života a ani reprodukčným správaním už takmer vôbec neodlišujú od nerómskeho obyvateľstva.

Naopak rómske komunity žijúce oddelene od majoritnej populácie v segregovaných osadách, kde miera kontaktov s majoritnou populáciou je minimálna, sa dlhodobo považujú za nositeľov odlišného typu reprodukčného správania, často stále založeného na zvykoch a tradíciách. Extenzívny typ reprodukcie pripisovaný Rómom žijúcim v segregovaných osadách je všeobecne známy a prijímaný fakt už dlhšiu dobu, ale v dôsledku nedostatku informácií sa súčasná úroveň a prípadné zmeny len ťažko identifikujú na makroúrovni, teda za celé segregované alebo separované spoločenstvo. Preto sme pristúpili k riešeniu problému na obecnej resp. komunitnej úrovni, pričom sme vybrali obce, kde podiel rómskeho obyvateľstva podľa sociografického mapovania (Jurásková, Kriglerová, Rybová 2004) dosahoval 95–100 %. Druhou podmienkou bolo, že z hľadiska integrovanosti môžeme hovoriť o segegovaných rómskych komunitách. Ako referenčné sme zvolili obce so separovanými rómskymi komunitami s vyššou mierou kontaktov s majoritným obyvateľstvom.

Pokles počtu živonarodených detí, ktorý výrazne postihol slovenskú populáciu v 90. rokoch pravdepodobne nezasiahol rómske komunity žijúce v segregovaných osadách. Svedčí o tom aj vývoj počtu živonarodených detí v nami skúmaných „rómskych obciach.“ V priebehu rokov 1996–2004 sa naopak počet živonarodených detí výrazne zvýšil. Priemerne sa v rokoch 1996–1999 narodilo ženám žijúcim v rómskych obciach 283 detí, kým v rokoch 2000–2004 to bolo priemerne až 340. Podobný vývoj zaznamenali Vaňo, Meszároš (2002) pri skúmaní obcí s nízkym a veľmi nízkym životným štandardom. V pozadí tohto vývoja stoja zmeny vo vekovej štruktúre rómskych žien, resp. v početnosti žien žijúcich v reprodukčnom období. Kým v rokoch 1996–1999 žilo vo veku 15–49 priemerne 1 604 žien, v nasledujúcom období to bolo až 2 407, pričom najväčšie zmeny sa odohrali do veku 25 rokov.

Odlišné demografické správanie skúmanej rómskej populácie v porovnaní s celoslovenskou potvrdzuje aj najjednoduchší ukazovateľ úrovne pôrodnosti, teda hrubá miera pôrodnosti. Kým u majoritnej populácie dosahovala v rokoch 1996-2004 priemernú hodnotu 10,4 ‰, v rómskych obciach sme zaznamenali približne štvornásobné hodnoty 38 ‰. K hodnote hrubej miery pôrodnosti rómskeho obyvateľstva presahujúcej hodnotu 30 ‰ sa vo svojej práci dopracoval aj Garassy (2000). Vo svete sa predmetný ukazovateľ pohybuje približne v rozmedzí 8–50 ‰, pričom najviac sa k úrovni zistenej v rómskych obciach priblížili hodnoty namerané v rozvojových štátoch (napr. Svazijsko, Nigéria, Afganistan).

Presnejšie charakteristiky podávajú špecifické miery plodnosti, resp. ich suma označovaná ako úhrnná plodnosť. V prvej časti analyzovaného obdobia (1996–1999) nadobúdala hodnotu približne 5,4. V druhom sledovanom období 2000–2004 klesla na hodnotu 4,85, no po testovaní na hladine významnosti α=0,05 sme zistili, že táto zmena nie je štatisticky významná a to ani pri testovaní mier plodnosti v každej vekovej skupine. Na základe uvedeného môžeme vysloviť hypotézu o nemennosti úrovne plodnosti rómskeho etnika v segregovaných komunitách v poslednom desaťročí, pričom sa ustálila približne na štvornásobne vyššej úrovni ako žien celoslovenskej populácie (pozri obr. 1). Na vysokú plodnosť rómskeho obyvateľstva žijúceho v neintegrovaných komunitách poukázali aj Vaňo, Meszároš (2004), kde predpokladajú, že úroveň úhrnnej plodnosti dosahuje približne hodnotu 4,6 (hrubá miera reprodukcie dosahuje potom hodnoty vyššie ako 2,2; v prípade „rómskych obcí“ 2,6)

Obr. 1: Porovnanie mier plodnosti žien „rómskych obcí“ a slovenskej populácie v roku 1996-2004

Zdroj: ŠÚ SR 1996-2004, triedené vo VDC, upravil autor

Hodnoty úhrnnej plodnosti rómskych žien žijúcich v čiastočne integrovaných komunitách boli v sledovanom období výrazne nižšie. V navštívených rómskych osadách na Spiši sa úhrnná plodnosť v rokoch 2000–2004 pohybovala približne na hodnote 3,0. Podobné hodnoty dosahovali aj komunity v okolí Rimavskej Soboty (pozri tab. 4) skúmané Garassym (2000) a tiež odhad Vaňa, Meszároša (2004) pre čiastočne integrované skupiny predpokladal úhrnnú plodnosť (2002) = 3,0. O niečo nižšie hodnoty prinieslo terénne šetrenie Haviarovej (2001).  

Tab.4: Miery plodnosti rómskych žien vo vybraných komunitách Slovenska

Zdroj: Garassy (2000), Haviarová (2001), Vaňo a Meszároš (2004), vlastné šetrenia

Podľa odhadu Kalibovej (1991) úhrnná plodnosť rómskych žien v Československu mala klesnúť medzi rokmi 1981 až 2000 z 4,33 detí na jednu ženu na 3,09. Plodnosť rómskych žien by tak mala byť v súčasnosti na úrovni plodnosti všetkých žien na Slovensku z roku 1960. Odlišný odhad úrovne plodnosti v súčasnosti prináša práca Vaňa a Meszároša (2004), ktorá predpokladá, že úroveň úhrnnej plodnosti je približne 2,2.

3.1 Vek pri pôrode
Odlišnosť reprodukčného správania rómskeho obyvateľstva výstižne charakterizuje predovšetkým vek pri prvom pôrode. Predstavuje významnú veličinu, pretože vypovedá o začiatku a potenciálnej dĺžke reprodukčného obdobia. Nízky priemerný vek pri narodení prvého dieťaťa je pre rómske komunity typický a v podstate sa dlhodobo nemení (Vaňo, 2002).

V rokoch 1996–2004 sa predmetná veličina v „rómskych obciach“ stabilne pohybovala na hranici 20 rokov (priemer 20,5). Rovnako nízke hodnoty uvádzajú vo svojich prácach Haviarová (2001) 19 rokov, Garassy (2000) 19,3 roku i odhad Vaňa a Meszároša (2004), ktorý pre neintegrované komunity dosahuje hodnotu 19,6 roku. Pre ženy žijúce v čiastočne integrovaných komunitách bol priemerný vek pri 1. pôrode 20,8 roku a pre integrované 24 rokov. V porovnaní so slovenskou populáciou, môžeme teda aj naďalej konštatovať, že ženy v segregovaných rómskych komunitách napĺňajú svoje biologické poslanie oveľa skôr, a to v súčasnosti takmer o päť rokov. Podobne stabilný trend vykazuje aj priemerný vek ženy pri narodení dieťaťa (približne 25,5 roka). Ten však nie je dokonalým ukazovateľom, pretože konkrétne u populácie „rómskych obcí“ je výrazne ovplyvnený vyššou úrovňou plodnosti žien vo vyššom veku.


ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:
FINKOVÁ, Z. (1977) Šetrenie populačnej klímy romských žien. Demografie, 19: 296–301.
FINKOVÁ, Z. (1979) Zisťovanie plodnosti cigánskych žien. Demografie, 21:  336–341.
GARASSY, L. (2000) Demogeografická charakteristika rómskeho obyvateľstva na Slovensku. Diplomová práca. Bratislava: Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského.
HORECKÝ, M. a V. SRB (1986) Cigánske etnikum v hlavnom meste Bratislave. Demografie, 28: 269–275.
HAVIAROVÁ, E. (2001) Vývoj a súčasný stav problematiky rómskeho obyvateľstva. Diplomová práca. Bratislava: Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského.
JURÁSKOVÁ, M., E. KRIGLEROVÁ, J. RYBOVÁ (2004) Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava: Úrad vlády SR.
KALIBOVÁ, K. (1989) Charakteristika úmrtnostných pomerů romské populace v ČSSR. Demografie, 31:  219–223.
KALIBOVÁ, K. (1991) Demografické charakteristiky romské populace v Československu. Disertační práce. Praha: Přírodovědecká fakulta, Univerzita Karlova.
ROZEHNALOVÁ, M. a V. SRB (1986) Cikánské etnikum v hlavním městě Praze. Demografie, 28: 263–268.
SOROČÍNOVÁ, A. (1976) Šetrenie populačnej klímy romských žien. Rigorózna práca. Praha: Přírodovědecká fakulta, Univerzita Karlova.
SRB, V. a I. PRAŽÁKOVÁ (1968) Cikánské obyvatelstvo v roce 1967. Demografie, 10: 264–272.
SRB, V. (1988) Změny v reprodukci československých Romů 1970–1980. Demografie, 30: 305–309.
VAŇO, B. a kol. (2002) [citované 26.4.2007]  Prognóza vývoja rómskeho obyvateľstva v SR do roku 2025. Bratislava. INFOSTAT.  http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prognoza2025rom.pdf

Autor:
Branislav Šprocha

Vzdelanie:
2006 ukončené magisterské štúdium demografie na Katedre demografie a geodemografie Karlovej Univerzity v Praze. V súčasnosti doktorské štúdium na Katedre demografie a geodemografie, Karlova Univerzita v Prahe.

Pracovné zameranie:
Analýza populačných štruktúr:
•    veková a pohlavná štruktúra so zameraním na proces starnutia obyvateľstva,
•    rodinný stav,
•    národnostná štruktúra so zameraním na rómske obyvateľstvo,
•    religiózna štruktúra obyvateľstva,
•    vzdelanostná štruktúra obyvateľstva.